Obec Veľké Hoste sa nachádza v Trenčianskom samosprávnom kraji, v severovýchodnej časti Západného Slovenska, v severnej časti takzvanej Nitrianskej tabule. Je situovaná v západnej časti okresu Bánovce nad Bebravou a je súčasťou územia pod úpätím Považského Inovca pozdĺž potoka Livina, v Zlatníckej doline ľudovo nazývanej „Suchá dolina“ alebo Suchodolie podľa nízkeho výskytu zrážok v tejto oblasti. Obec sa nachádza vo výške 230 metrov nad morom.
Doba vzniku obce nie je doteraz presne zistená. Archeologický výskum, ktorý pod vedením tunajšieho rodáka profesora Jozefa Porubského v roku 1952 prevádzal archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, však dokázal, že lokalita tunajšej obce je ľuďmi sústavne osídľovaná už asi 4 tisíc rokov. Na území dnešnej obce Veľké Hoste bolo osídlenie v neolite, bolo tu objavené sídlisko lengyelskej kultúry z mladšej doby bronzovej, sídlisko z doby hallštattskej, osada z doby rímskej, slovanský mohylník zo 7.-9. storočia. Obec sa vyvinula zo zemianskej osady v 12. storočí. Osídlenie obce nadväzovalo na staršie slovanské osídlenia. V listine z roku 1329 sa uvádza, že dedina Hoste sa stala kráľovským majetkom, patriacim topoľčianskemu hradnému panstvu. Patrila potomkom Komesa Bečendu z rodu Hunt-Poznanovcov. Neskôr od konca 18. storočia sa vystriedalo niekoľko vlastníkov obce Veľké Hoste – gróf Traun, šľachtická rodina Colloredo, neskôr Erdodyovci. Posledným vlastníkom pôdy v chotári obce bol barón Stummer z Továrnik.
Názov obce sa prvý krát spomína v uvedenej listine z roku 1329. V roku 1329 daroval magister Štefan kráľovi Róbertovi v Suchej doline aj obec Vendegy cum aurifodina / Hoste so zlatou baňou/. Najskôr Wendegy, potom Nagy Wendegy, Veľké Hostye, Veľké Hostie a v roku 1918 Veľké Hoste. Názov obce vznikol v súvislosti s osídľovaním obce kupcami a remeselníkmi, takzvanými hosťami, ktorí sem prichádzali v dôsledku ťaženia zlata a železnej rudy v neďalekých Zlatníkoch. V roku 1884 bol názov obce pomaďarčený a v písomných dokumentoch (listinách) sa uvádza ako „Nagy Vendék“. Oficiálne sa tento názov pre tunajšiu obec používal až do roku 1918. Do vedomia ľudu však tento maďarský názov neprenikol a neujal sa. Po vzniku Česko-Slovenskej republiky koncom roka 1918 bol vtedajšou obecnou radou pre obec prijatý opäť slovenský názov „Veľké Hoste“. Toto pomenovanie je ľudovým i úradným názvom obce až dodnes. V 16. a 17. storočí mala obec svoju vlastnú obecnú pečať s historickým erbom a nápisom „Pečať asadi W. Hostyanskeg“. Erbovým znakom obce boli 3 obilné klasy, čerieslo a lemeš. Farby boli: zelená a zlatá.
Obec bola oddávna poľnohospodárskeho charakteru. Obyvatelia pracovali čiastočne na vlastných pozemkoch, ale hlavne na okolitých veľkostatkoch. Nedostatok pracovných príležitostí ich často nútil odchádzať za prácou do Čiech, do Nemecka, na dolné zeme Uhorska, ale aj do zámoria. Obyvatelia Veľkých Hostí sa okrem poľnohospodárstva venovali tiež remeslám, dlhé roky tu pretrvávala tradícia mlynárstva ako aj spracovania dreva. 19. storočie v živote obce bolo veľmi rušné a revolučné. V 1. polovici 19. storočia vypukla sedliacka vzbura proti zemepánovi, barónovi v Továrnikoch. Obec sa pridala i v revolučných meruôsmych rokoch k slovenským povstaleckým hurbanovským vojskám, na čo bola potom v roku 1848 obsadená Kossúthovými vojskami. Dĺžka pobytu maďarských vojsk v obci v roku 1848 nie je známa. Po páde Rakúsko – Uhorskej monarchie sa obec Veľké Hoste stala súčasťou spoločného štátu Čechov a Slovákov. Medzivojnové obdobie, ale aj obdobie 1. Slovenskej republiky malo výrazný vplyv na rozvoj miestneho hospodárstva ako i ľudovú kultúru. Pred koncom II. svetovej vojny, ešte pred vypuknutím SNP bol v obci založený Revolučný národný výbor. V roku 1944-1945 sa do bojov v SNP zapojili i naši občania. V obci je pamätná tabuľa na pamätníku SNP v strede obce s menami 12 padlých našich občanov, ktorí zahynuli v povstaleckom boji a vo fašistických, koncentračných táboroch. Počas SNP v okolí obce Veľké Hoste pôsobili aj partizánske jednotky pod vedením Karasieva Stepanova. Po oslobodení sa obec Veľké Hoste uberala cestou všeobecného poznania a vývoja v celej spoločnosti. Po oslobodení a najmä v období socializmu sa v obci Veľké Hoste vybudovalo: kultúrny dom s požiarnou zbrojnicou, moderná základná škola, obchodné centrum samoobsluhy a pohostinstva spojené s budovou obecného úradu, ako i poštou, vodná nádrž, rekonštrukcia zvonice zo 16. storočia, dom smútku, úprava toku potoka, kanalizácie.
